August GRESCH
advokát, mecén, kultúrno-spoločenský činovník
24. 1. 1842 Spišská Belá – 31. 7. 1910 Spišská Belá
Študoval v Spišskej Belej, neskôr si zriadil advokátsku kanceláriu v Kežmarku , kde pôsobil 25 rokov. Charakteristickým preň bolo, že podporoval každé kultúrne, humanitárne a ľudomilné úsilie, ktoré pomáhalo rozkvetu Spišskej Belej a Spišskej župy. Podporoval aj rozvoj cestovného ruchu vo Vysokých Tatrách. Zo svojho platu založil základinu, z ktorej úroky používali na prilepšenie platov učiteľov. Národohospodárskou činnosťou zasiahol do výstavby vicinálnej železnice Kežmarok-Spišská Belá. Do konca života bol riaditeľom Spišsko-belianskej sporiteľne, spoluzakladateľom spišsko-belianskej tabakovej továrne.
Aktívne sa zapájal aj do života evanjelickej cirkvi, kde bol inšpektorom, založil beliansky duchovný dotačný fond. Veľa urobil aj pre poštátnenie ľudovej školy v Spišskej Belej. Pôsobil v mnohých župných ľudovohospodárskych a kultúrnych komisiách ako ich člen. Po dohode s manželkou testamentárne venoval svoj majetok na základiny chlapčenskej mestskej škole a rodinný dom evanjelickému a. v. cirkevnému zboru v Spišskej Belej. Bol členom výboru Karpatského spolku.
Michal GREISIGER
lekár, prírodovedec, botanik, zoológ, archeológ, paleontológ, Dr. med.
25. 12. 1851 Stráne pod Tatrami – 10. 9. 1912 Spišská Belá
Základné vzdelanie získal v rodnej obci, stredoškolské ukončil maturitou 26. júna 1872 na gymnáziu v Kežmarku. Medicínu študoval na medicínsko-chirurgickej jozefínskej akadémii Josephinum vo Viedni. Po dvoch rokoch štúdium prerušil (1874). Krátky čas pôsobil ako vychovávateľ v rodine Mariášiovcov. V štúdiu pokračoval v Budapešti, kde bol 8. decembra 1877 promovaný na doktora medicíny. V roku 1878 sa usadil v Spišskej Belej ako praktický lekár a úradný lekár tabakovej továrne. Od roku 1883 sa stal hlavným mestským lekárom. Jeho zdravotnícky obvod siahal od Popradu po Hniezdne, cez Zamagurie, Ždiar a Javorinu až do Poľska. Chudobných, najmä Rómov z Rakús a Krížovej Vsi, liečil zadarmo, ba prispieval im na lieky a stravu. Liečil robotníkov z tabakovej továrne, bol osobným lekárom kniežaťa Hohenloheho, zemianskej rodiny Švábiovcov v Slovenskej Vsi a Hrhovskovcov (Gorgeyovcov) v Toporci. V rokoch 1886-1889 si postavil dom na vtedajšej Zimnej ulici.
Venoval sa hlavne zdravotníckej osvete, najmä boju proti fajčeniu a alkoholizmu, komunálnej politike, prispel k vybudovaniu kanalizácie v Spišskej Belej a rozvoju turistiky. Zaoberal sa aj vlastivedným výskumom, skúmal okolitú tatranskú prírodu. Intenzívne sa venoval botanike, faunistike, archeológii (objavil napr. lokalitu Burbrich východne od Veľkej Lomnice), paleontológii a kultúrnej histórii Spiša. Zakladal herbáre, zriadil si pri svojom dome botanickú záhradu s liečivými rastlinami, ktorú využíval vo svojej lekárskej praxi. Pozoroval život vtákov a ich sťahovanie, správy zasielal do Ornitologického ústredia v Budapešti. Všímal si život vysokej zveri vo Vysokých Tatrách, skúmal ryby v prítokoch Popradu a Dunajca a jaskynnú faunu. Vlastnil bohatú zbierku vtákov, chrobákov a motýľov z tatranskej oblasti, archeologickú zbierku s nálezmi z doby kamennej a bronzovej z Popradskej kotliny, paleontologickú zbierku s nálezmi z Gánoviec. Výsledky pozorovaní publikoval nielen v miestnej, ale i zahraničnej tlači. Bol zakladajúcim členom a funkcionárom Uhorského karpatského spolku. Ešte pred postavením Karpatského múzea zhromažďoval exponáty do jednotlivých oddelení múzea, bol zvolený za kustóda zoologického oddelenia. V roku 1887 urobil v múzeu zoologickú expozíciu. V parku okolo múzea spoločne so Samuelom Weberom vysadil tatranské alpínky a horské dreviny. Od roku 1881 bol členom Rakúsko-uhorského ornitologického spolku s ústredím vo Viedni. Po vzniku Uhorského ornitologického ústredia posielal svoje ornitologické správy do Budapešti, od roku 1894 ich publikoval v časopise Aquila. Bol dlhoročným členom a predsedom Rybárskeho spolku v Spišskej Belej.
https://sk.wikipedia.org/wiki/Michal_Greisiger
Samuel WEBER
kňaz, historik
26. 3. 1835 Poprad – 18. 5. 1908 Spišská Belá
Otec Ján Samuel Weber, garbiar a dlhoročný richtár mesta Poprad, matka Jana, rod Hirthová, z troch bratov sú známi Rudolf, Pavol a mal aj tri sestry. S manželkou Máriou, rod. Steinerovou, dcérou farára Samuela Steinera, profesora prírodných vied a filozofie, sa zosobášil 26. novembra 1863. Mali šesť detí – dvoch synov a štyri dcéry. Základnú školu navštevoval v Poprade, od 1844 študoval na evanjelickom lýceu v Kežmarku, 1854 maturoval na katolíckom kráľovskom gymnáziu v Levoči, 1854-1856 študoval teológiu v Prešove. Po skončení štúdia dol dva roky vychovávateľom v rodine Albína Čákiho v Spišskej Novej Vsi. V rokoch 1859-1860 študoval teológiu a filozofiu v Jene. V roku 1860 bol kaplánom v Spišskej Belej, potom krátko pôsobil ako farár nemeckého cirkevného zboru v Banskej Štiavnici, v roku 1861 sa vrátil do Spišskej Belej.
Mal významné postavenie medzi evanjelickými duchovnými – stal sa konzistoriálnym radcom, konseniorom (1896) a v roku 1901 seniorom Spišského seniorátu. Zvolený bol za predsedu Spišského spolku evanjelických farárov. Patril k vedúcim predstaviteľom Uhorského protestantského spolku a Uhorského evanjelického literárneho spolku. Bol dobrým kazateľom a niekoľko jeho kázní vyšlo aj tlačou. Pripravil učebnice náboženstva pre cirkevné školy. Mimoriadne činorodý bol i vo verejnom a spoločenskom živote na Spiši. Patril medzi členov Municipiálneho výboru Spišskej župy, mestského zastupiteľstva v Spišskej Belej, v roku 1873 bol zakladajúcim členom Uhorského karpatského spolku (v rokoch 1883-1890 jeho podpredsedom), členom Uhorskej historickej spoločnosti, Spišského dejepisného spolku (člen výboru od jeho vzniku v roku 1883 až do roku 1908), Spolku spišských učiteľov, od 1883 vedúcim botanického oddelenia Karpatského múzea v Poprade. V Spišskej Belej sa pričinil o založenie viacerých spolkov. Bol spoluzakladateľom hospodárskeho kasína (1875), stal sa jeho predsedom a vyvíjal bohatú organizátorskú a prednáškovú činnosť. Založil ženský a mládežnícky spolok, Beliansky spevokol, podieľal sa na vzniku dobrovoľného hasičského spolku, ktorého bol predsedom, a Belianskeho svojpomocného spolku. Vďaka nemu vznikla aj tabaková továreň. Stal sa veľkým propagátorom turistiky v Tatrách.
Popri pastoračnej činnosti a náboženskej spisbe sa zaoberal históriou spišských miest, kultúrou a spôsobom života miestnych obyvateľov, výskumom života a diela významných osobností Spiša. Sústreďoval pramene k dejinám Tatier, venoval sa štúdiu názvoslovia tatranských štítov a osád. Zaujímal sa o botaniku, najmä liečivé rastliny a tatranskú prírodu. Na znak všeobecne veľkej úcty bol v roku 1907 vyznamenaný Radom Františka Jozefa 3. triedy. V roku 1936 mu v Spišskej Belej odhalili pamätnú tabuľu.