Stručná história CZ
Dejiny cirkevného zboru siahajú do obdobia reformácie – v tomto čase prevažná časť obyvateľstva bola nemeckej národnosti. S tým súvisí aj styk s Nemeckom, ktorý sa udržiaval prostredníctvom remesiel, obchodu, ale aj prostredníctvom študentov, ktorí prinášali z Nemecka na Spiš nové myšlienky – aj myšlienky reformácie. Medzi týchto študentov patril aj Laurentius Serpílius Quendel, rodák zo Spišskej Belej. Aj on odišiel podobne ako mnohí ďalší študenti študovať do Nemecka, kde sa stal žiakom horlivého Luthera i jemného Melanchtona. Ako dobrý Belančan sa do Spišskej Belej aj vrátil. Po svojom návrate vraj ani nemusel mnoho hovoriť a vyzývať, nakoľko takmer všetko obyvateľstvo hneď prestúpilo na evanjelickú vieru. Svedčí o tom aj to, že v roku 1545 už nebolo v Spišskej Belej ľudí iného vyznania. Aj kostol sv. Antona z roku 1260 slúžil evanjelikom do roku 1674, teda nerušene 129 rokov. Počas tohto obdobia ho evanjelici nielen užívali, ale ho aj udržiavali a opravovali. Okrem tohto chrámu sa služby Božie konali aj v druhom kostole tzv. Waltenovom z roku 1208, ktorý v roku 1707 zhorel. Pre bohoslužobné účely stačil ďalej aj jeden – chrám sv. Antona. Toto však trvalo iba do roku 1674, kedy prepošt Juraj Baešoni podporovaný svetskou mocou dal kostol evanjelikom zobrať a dal ho do užívania rímskokatolíckej cirkvi. Všetko, čo evanjelici za tých 129 rokov zadovážili i matriky stali sa majetkom rímskokatolíckej cirkvi.
Ťažké časy protireformácie zastihli našich predkov najmä v rokoch 1676-1685, kedy evanjelikom bolo povolené robiť pobožnosti svojim kňazom iba v súkromnom dome, čo sa uskutočňovalo až do obdobia, kedy bol vydaný tolerančný patent (1781). A tak nespoliehajúc sa na pomoc iných, začali sa spiškobelanskí evanjelici pripravovať na stavbu vlastného kostola. Materiál si začali pripravovať už v zime. Siedmeho mája 1784 za prítomnosti celého zboru položili základný kameň svojho krásneho kostola, ktorý má dobrú akustiku, je svetlý, príjemný a ako píše samotný slova Božieho kazateľ Samuel Weber, najvýznamnejší kňaz tohto cirkevného zboru, sám od seba pozýva na služby Božie. Stavba tohto naozaj milého chrámu trvala 20 mesiacov, takže bol odovzdaný do užívania 22. januára roku 1786. Stalo sa tak za pôsobenia vtedajšieho kňaza Jonasa Bubenku. V nasledujúcich rokoch boli ešte upravené oltár, kazateľňa a chóry a tiež boli ešte pribudované tri predsiene, ktoré sú na každej strane kostola.
Medzi významné a slávnostné chvíle, ktoré zažil veriaci a do Božích rúk sa oddávajúci Boží ľud v tomto chráme, patrila aj posviacka obnoveného kostola, ktorá sa konala 8. 12. 1985, v druhú adventnú nedeľu. Na týchto slávnostných službách Božích sa veriaci tešili z viacerých skutočností. Bola to jednak maľba vonkajšej fasády kostola, prevedená za pôsobenia brata farára Ondreja Urbana a maľba vnútra kostola za pôsobenia Heleny Benkovej. Posviacku obnoveného chrámu vykonal gen. biskup dr. Ján Michalko. Zároveň si pripomenuli 200. výročie posvätenia kostola a 440. výročie založenia Ev. a. v. cirkevného zboru v Spišskej Belej.